hokej, NBA, SnoDaze, hokej, skola, hokej....

Po dlhšom čase sa znova hlásim, ahojte.

 

Naposledy som písal o tom, ako som tu začal hrať hokej. Nuž, zatiaľ mi to vydržalo a vyzerá to tak, že na najbližšie dva týždne mam program na poobedia (okrem nedieľ) vybavený. Každý deň je buď tréning alebo zápas. Môj prvý dojem z tímu sa ukázal byt pravdivý, je tam veľmi dobra atmosféra a tréningy si naozaj užívam. Už som dokonca nastúpil na dvoch zápasoch - v utorok sme vyhrali 5:2, dnes žiaľ prehrali 2:9, čo trochu mančaft zabolí, ale ja som mal radosť že som sa na niekoľko striedaní dostal do hry. 

 

V nadpise tohto prispevku je NBA  a je to naozaj pravda, bol som tam. V piatok večer ma vyzdvihli Gloria a Gail Olson, Američanky ktoré ma ucili na Narnii asi pred 7 rokmi, a niekoľko ich priateľov z Open Dooru, s ktorými som sa stretol v Narniackej "skole v prirode". Bol to veľmi príjemný večer, hrala Minnesota proti LA Lakers, takze Coby Briant a celkovo veľká show, a na druhej strane tiež veľmi zaujímavé rozhovory o našich spoločných spomienkach.

---Gloria a Gail srdečne pozdravujú všetkých bývalých Narniakov :-)

 

V sobotu večer sme mali v skole SnoDaze. Moje vedomosti, o čom bude tento večer začínali aj končili tým, že som vedel s kým idem. V skupine asi siedmych párov sme sa fajne vyfintení stretli v dome jedného chalana z tej skupiny, a tam som zažil prvý šok. 

Bolo to asi najzvláštnejších 20 minút v mojom živote. Išlo o to, že okrem nás tam boli aj rodičia, ktori nemali nič iné na práci ako nás furt fotiť. Zatiaľ sa mi sice nepodarilo dostať k fotkám, ale pokúsim sa to aspoň slovne popísať. Všetci študenti sme sa nahrnuli na kopu, a šesť rodičov 15minút s jedinou prestávkou neustále fotilo. Blesk zľava, blesk z prava, dva zo stredu, "zažnite prosím tamto svetlo", 10bleskov, "skúste ho radšej vypnúť"....ďalších 15..."a čo takto zapnúť tamto?“ a tak štvrť hodinu....veru, bol to veľmi ehm...zaujímavý pocit. 

Po tejto promenáde sme sa presunuli do reštaurácie, kde sme v rozhovoroch pri dobrom jedle strávili asi hodinu. A potom prišiel vrchol večera, samotný "event" v skole. Vstupná hala bola cela vyzdobená, všade som videl nových kamarátov a spoluhráčov v oblekoch, spolužiačky v šatách, ale tam grandióznosť končila. Hudba bola totiž hrozna. Väčšina popových a disko pesničiek sa dá vydržať, niektoré z tých čo púšťali sa naozaj nedalo . Kvôli tomu som sa na začiatku cítil dosť nesvoj a uprednostnil rozhovory pred tancom. Postupne som sa uvoľnil a na zaver som uz dokonca citil unavu z tancovania. Každopádne musím uznať, že to bola veľmi zaujímavá skúsenosť, aj keď dúfam, ze niečo podobne na Slovensku nikdy nezažijem :-D