videoblog - snehova burka

niekolko dojmov po mesiaci a pol v "US and A" :-)

koniec hokeja

A je to tu..

Bolo pre mňa radosťou trénovať a hrať hokej, spoznať spoluhráčov a trénerov, ale teraz po troch týždňoch som už aj celkom rád, že je koniec. Tento piatok už sezóna skončila aj pre môjho host brata, Andrewa, keď Minnehaha Hockey Varsity prehralo zápas proti South St. Paul Packers 2-1.

Môžete si pozrieť kratučké video konca zápasu (brankár bol odvolaný a Minnehaha sa pokúšala o zázrak)

trochu volneho casu

Ahojte,

Dnes som si uvedomil, ze som tu uz mesiac a pol. Aj napriek tomu, ze dost skypujem a chatujem v slovencine, predpokladam, ze je to dost dlha doba na to, aby sa moja slovencina pobrala dolu vodou. Tak poprosim o trochu pochopenia a strpenia v tomto aj nasledujucich prispevkoch. :-)

Vo stvrtok vecer sme sa s host rodicmi boli pozriet na vystupenie skolskych orchestrov. Okrem Andrewa, ktorý hrá na perkusie, účinkovalo veľa mojich spoluziakov a kamarátov.

Pre orchester je vyborne to, ze je to predmet(volitelny), a teda studenti ktori su v nom sa stretavaju pocas skoly(vychadza to myslim na 4hodiny tyzdenne). Vdaka tomuto maju dost casu skoordinovat sa a následne na vystúpeniach ako bolo to stvrtkové predviesť velmi dobrý výkon.

Natočil som jednu podarenú skladbu, ktorú skomponovala aj dirigovala moja spoluziacka...

takto to dopadlo ked som sa vykaslal na kaslel...

Ahojte,

 

ako názov naznačuje, som chorý. Začalo to asi pred týždňom a keďže som to trochu ignoroval a tiež naďalej hral hokej, zhoršilo sa to. Tento víkend bol pomerne nepríjemný, preležal som ho vo vysokej teplote, s občasným ale o to vražednejším dusivým kašľom, a neuveriteľne otravnou nádchou. Nuž, začal som brat antibiotika a fičím na starkého lieku na všetko- cesnaku, tak sa to hádam zlepší.

 

Už som dlho nepísal, tak zhrniem svoj voľný čas okrem školy, jedla a spánku. Viac menej to bol len tréning, brúsenie korčúľ, znova tréning a zápas....hej, ten hokej berie dosť čašu. Baví ma to, ale už som aj celkom rad že sezóna končí tento štvrtok. Budem mat asi mesiac pauzu a potom začnem trénovať a hrať JV tenis. Soboty sa nehrá a tenis je tiež trochu jemnejší šport takže ma to hádam nebude tak ničiť.

 

Ešte som zabudol na jeden veľmi veľmi príjemný večer. Strávil som ho s Dartovcami. Pred troma rokmi žili na Slovensku a Douglas učil na našom gymnáziu. S manželkou Heather majú štyri neuveriteľne milé a slušné dievčatá. Aj napriek tomu, že ja som Dartovcov az tak dobre nepoznal, vďaka týmto ukecaným babám nebol problém s trápnym tichom, nedali sme mu šancu prísť. Večera bola výborná, ešte sme sa trochu porozprávali a Douglas ma odviezol domov.

fotecky z SnoDaze

Ahojte,

 jeden z rodičov mi poslal fotky z SnoDaze, ktoré nafotil počas tých zaujímavých 15-20 minút, ktoré som spomínal minule.

hokej, NBA, SnoDaze, hokej, skola, hokej....

Po dlhšom čase sa znova hlásim, ahojte.

 

Naposledy som písal o tom, ako som tu začal hrať hokej. Nuž, zatiaľ mi to vydržalo a vyzerá to tak, že na najbližšie dva týždne mam program na poobedia (okrem nedieľ) vybavený. Každý deň je buď tréning alebo zápas. Môj prvý dojem z tímu sa ukázal byt pravdivý, je tam veľmi dobra atmosféra a tréningy si naozaj užívam. Už som dokonca nastúpil na dvoch zápasoch - v utorok sme vyhrali 5:2, dnes žiaľ prehrali 2:9, čo trochu mančaft zabolí, ale ja som mal radosť že som sa na niekoľko striedaní dostal do hry. 

 

V nadpise tohto prispevku je NBA  a je to naozaj pravda, bol som tam. V piatok večer ma vyzdvihli Gloria a Gail Olson, Američanky ktoré ma ucili na Narnii asi pred 7 rokmi, a niekoľko ich priateľov z Open Dooru, s ktorými som sa stretol v Narniackej "skole v prirode". Bol to veľmi príjemný večer, hrala Minnesota proti LA Lakers, takze Coby Briant a celkovo veľká show, a na druhej strane tiež veľmi zaujímavé rozhovory o našich spoločných spomienkach.

---Gloria a Gail srdečne pozdravujú všetkých bývalých Narniakov :-)

 

V sobotu večer sme mali v skole SnoDaze. Moje vedomosti, o čom bude tento večer začínali aj končili tým, že som vedel s kým idem. V skupine asi siedmych párov sme sa fajne vyfintení stretli v dome jedného chalana z tej skupiny, a tam som zažil prvý šok. 

Bolo to asi najzvláštnejších 20 minút v mojom živote. Išlo o to, že okrem nás tam boli aj rodičia, ktori nemali nič iné na práci ako nás furt fotiť. Zatiaľ sa mi sice nepodarilo dostať k fotkám, ale pokúsim sa to aspoň slovne popísať. Všetci študenti sme sa nahrnuli na kopu, a šesť rodičov 15minút s jedinou prestávkou neustále fotilo. Blesk zľava, blesk z prava, dva zo stredu, "zažnite prosím tamto svetlo", 10bleskov, "skúste ho radšej vypnúť"....ďalších 15..."a čo takto zapnúť tamto?“ a tak štvrť hodinu....veru, bol to veľmi ehm...zaujímavý pocit. 

Po tejto promenáde sme sa presunuli do reštaurácie, kde sme v rozhovoroch pri dobrom jedle strávili asi hodinu. A potom prišiel vrchol večera, samotný "event" v skole. Vstupná hala bola cela vyzdobená, všade som videl nových kamarátov a spoluhráčov v oblekoch, spolužiačky v šatách, ale tam grandióznosť končila. Hudba bola totiž hrozna. Väčšina popových a disko pesničiek sa dá vydržať, niektoré z tých čo púšťali sa naozaj nedalo . Kvôli tomu som sa na začiatku cítil dosť nesvoj a uprednostnil rozhovory pred tancom. Postupne som sa uvoľnil a na zaver som uz dokonca citil unavu z tancovania. Každopádne musím uznať, že to bola veľmi zaujímavá skúsenosť, aj keď dúfam, ze niečo podobne na Slovensku nikdy nezažijem :-D