zacinam

Nebol som tam sam, ani na dialnici, ani na letisku, WCku ci v lietadle, ale aj tak som to tak citil. Rodinu, kamaratov, cele zazemie som nechal za sebou a po perfektnom lete bez ziadnych zdrzani ci nervozit som sa ocitol na letisku v Minneapolise, sám. Odvtedy prisla rodina, spoznal som tvare a mena niekolkych dalsich ludi a vdaka Marii a skypu som znova rozpraval po Slovensky. Tiez som konecne pocitil, ze predsalen nedokazem spat hocikedy a hocikde (ako som si uz zacinal mysliet), moje telo bolo na to az prilis zblbnute casovym posunom. Moj prvy den som sa bol zoznamit v Minnehaha skole, kde stravim semester a tiez som bol s Mariou pozriet hokejovy zapas Andrewa, chalana z velmi milej rodiny u ktorej byvam. Tam sme sa skamaratili s predavacom cokolady a dostali zadarmo :-)

Takze tak, ako som uz trocha zacal, tu budem pisat to, co

 zazijem. Pre ludstvo a historiu sice nepodstatne fakty, ktore ale budu dolezitou sucastou mojho zivota tu, za morom. 

Tak zatial, 

Dávid